<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>AirMagazine</title>
	<atom:link href="http://www.airmagazine.eu/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://www.airmagazine.eu</link>
	<description>ON AIR</description>
	<lastBuildDate>Sun, 20 May 2012 11:56:16 +0000</lastBuildDate>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>http://wordpress.org/?v=3.0.1</generator>
		<item>
		<title>Djerba</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/djerba/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/djerba/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 17 May 2012 09:09:32 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1087</guid>
		<description><![CDATA[Máj 15, 2012 Ostrov Djerba je veľmi obľúbeným cieľom európskych turistov, pretože je tu množstvo pláži, čisté more, pokoj, 320 slnečných dní v roku a relatívne teplo po celý rok, čo tunajším hotelom prináša takmer nepretržitú sezónu . Na Djerbe &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/djerba/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><img class="alignleft size-full wp-image-1009" title="djerba_mini" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/djerba_mini.jpg" alt="" width="60" height="60" />Máj 15, 2012 </em>Ostrov Djerba je veľmi obľúbeným cieľom európskych turistov, pretože je tu množstvo pláži, čisté more, pokoj, 320 slnečných dní v roku a relatívne teplo po celý rok, čo tunajším hotelom prináša takmer nepretržitú sezónu .</p>
<p style="text-align: justify;">Na Djerbe sa dá zaobstarať možno najlacnejšia  exotická dovolenka  vôbec. Djerba má totiž okrem pláži málo čo ponúknuť – na ďalšie  zaujímavé miesta Tuniska a do väčších miest je strašne ďaleko, pamiatok a  turistických cieľov v okolí je málo. Takže nie každý na Djerbu chce. Ak  máte dobrodružnú cestovateľskú povahu, Djerbe sa vyhnite a vyberte si  iné Tunisko (alebo si u cestovky objednajte výlet na Saharu, to je  blízko a z Djerby lacnejšie). Ak však chcete dovolenku stráviť  v pokoji,  vylehávaním na kvalitnej subtropickej pláži, mať to blízko do turistických reštaurácií a neutratiť za to imanie, potom je Djerba asi to najlepšie, čo vôbec existuje.</p>
<p style="text-align: justify;">Severné pláže sú všetky veľmi dobré, more je čisté. Na rybárčenie a  potápanie sa obzvlášť hodí skalnatý útes Ras Taguerness s majákom, ktorý  delí severné pláže Djerby na dva úseky.</p>
<p style="text-align: justify;">Djerba sa dobre nedá celá prejsť pešo, pretože je to veľký ostrov,  ale ideálne je požičať si skúter. Požičanie vyjde asi na pár stoviek na  deň a benzín nie je drahý, naviac skúter veľa nežerie. Za jeden deň sa  Djerba dá prejsť celá. Požičaným autom sa cez Zarzis môžete vydať na pevninu. Tunisko je ale  veľké. Lepšie je ale využiť služieb nejakej cestovky a nechať sa do  južnej púšte odviezť, aby ste nezablúdili. Trebárs zaujímavá obec  Matmata je od Djerby relatívne blízko.</p>
<p style="text-align: justify;">Ostrov Djerba leží veľmi blízko pobrežia na juhu Tuniska. Má okolo  120.000 obyvateľov, rozloha ostrova je 520 km2 (zodpovedá to zhruba  štvorcami 23 x 23 km). Na ostrove Djerba je pár dedín a skoro všade okolo severného pobrežia sú hotelové komplexy,  čo tvorí takú súvislú aglomeráciu. V dedinkách sa dá nakúpiť rôzny  „miestny“ tovar ako napríklad textil, keramika alebo striebro. Niektoré  výrobky sa vyrábajú priamo na mieste.</p>
<p style="text-align: justify;">Celý ostrov je mimoriadne plochý. Návštevníkovi prichádzajúcemu po  ceste z pevniny sa môže zdať, že ide vlastne len o piesočnú dunu  vystrčenú kúsok do mora. Na Djerbe je pri severnom pobreží niekoľko  zavlažovaných golfových ihrísk. Zvyšok ostrova tvoria suché polia a  pustiny, prípadne sady s rôznymi olivovníkmi a ďatľovými palmami,  ktorých plody sa ale hodia iba ako krmivo pre dobytok. Tunajšie polia sa  zavlažujú zo stoviek studní. Z domácich zvierat prevládajú ťavy.  Domčeky sú malé, biele a hranaté, s pologuľatou strechou; niektoré  vyzerajú ako pevnosti.</p>
<p style="text-align: justify;">Djerba  je spojená s pevninou cestou. Cestu v plytkom mori vybudovali už  Féničania a Rímania, teraz sa jazdí po modernom násype západne od  starovekej cesty. Na pevnine je najbližšie veľké mesto a letovisko  Zarzis. Obe miesta na brehu, spojené cestou, sa nazývajú zhodne El  Kantara. Ďalšou možnosťou, ako sa na ostrov Djerba dostať, je trajekt – jazdia veľmi často.</p>
<p style="text-align: justify;">História Djerby – Zaujímavé sú ešte  pevnosti. V Houmt Souk stojí pri mori španielska pevnosť vystavaná  prevažne v 15. storočí Borj el Kebir, čo znamená Veľká pevnosť. História  tejto pevnosti je dosť pohnutá. Obzvlášť zaujímavý je masaker  preživších španielskych obrancov (mali to tu asi ako kolóniu) po dobytí  pevnosti pirátom Dragutom (Dragutom Ali) v r. 1560, ktorý z ich kostí  nechal postaviť vežu (už nestojí). V pevnosti Borj el Kebir mal základňu  aj slávny Barbarosa (Rudovous).</p>
<p style="text-align: justify;">Všetky cestovky a sprievodcovia donekonečna omieľajú historku o tom,  ako na ostrove Djerba pristál Odyseus a našiel tu pojedača lotosov.  Blbosť. Ako Homérov ostrov lotofágov sa v Stredomorí označuje kdejaký  ostrov (hlavne Baleáry). Navyše na Djerbe nie je voda a lotosy vody  potrebujú veľa.</p>
<p><em>Zdroj </em>http://www.tunisko.com/tunisko/djerba.html</p>
<p><em><em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/djerba/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Paríž</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/pariz/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/pariz/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 13 May 2012 09:11:50 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1091</guid>
		<description><![CDATA[Tip na mesiac Máj Francúzsko, to nie je samozrejme iba Paríž. V mesiaci máj vám však odpustíme, keď sa rozhodnete pre tentokrát minúť jeho ostatné regióny, ktoré ponúkajú množstvo lákadiel a zamilované páry si zamilujú v mesiaci lásky iba hlavné mesto &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/pariz/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><strong><img class="alignleft size-full wp-image-913" title="images.upr." src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/images.upr_..jpg" alt="" width="60" height="60" />Tip na mesiac Máj</strong></em> Francúzsko, to nie je samozrejme iba Paríž. V mesiaci máj vám však odpustíme, keď sa rozhodnete pre tentokrát minúť jeho  ostatné regióny, ktoré ponúkajú množstvo lákadiel a zamilované páry si  zamilujú v mesiaci lásky iba hlavné mesto Francúzska. Paříž má okolo dva  milióny obyvateľov a pařížska aglomerácia okolo desať miliónov, čo je  skoro dvakrát toľko ako celé Slovensko.</p>
<p style="text-align: justify;">Historické centrum mesta tvoria ostrovy  Ile de la Cité a Ile St-Louis. Najvyšším bodom je pahorok Montmartre,  ktorý pri svojich 129 metroch nadmorskej výšky prečnieva Paríž približne  o sto metrov. Nachádza sa tu bazilika Sacré Coeur postavená v  netradičnom novorománsko-byzantskom slohu odkiaľ sa naskytá prekrásny  pohľad na celé mesto. V štvrti Montmartre vás ešte čaká množstvo  výtvarníkov, tvoriacich svoje diela priamo na ulici a za pozornosť tiež  stojí legendárny kabaret Moulin Rouge.</p>
<p style="text-align: justify;">Zaručene  najznámejším parížskym monumentom je Eiffelova veža, nesúca meno svojho  architekta, postavená u príležitosti Svetovej výstavy v roku 1889.  Najvýznamnejšou parížskou sakrálnou stavbou je na ostrove uprostred  Seiny postavená úchvatná ranne gotická katedrála Notre Dame. Určite pri  návšteve Paríža nemožno obísť Víťazný oblúk, ktorý nechal vybudovať  Napoleon Bonaparte. Od Víťazného oblúka sa do okolia lúčovito rozbieha  dvanásť širokých bulvárov a jedným z nich je aj známy Champs Elysées. V  múzeu Louvre, jedného z najpôsobivejších svetových múzeí zasa môžete v  kľude obdivovať Monu Lisu a iné skvostné exponáty.</p>
<p style="text-align: justify;">Keď už budete v Paríži a budete mať viac  času, navštívte i zámok vo Versailles, kde milovníci prírody sa určite  radi prejdú v záhradách, ktoré zámok Versailles obklopujú alebo  zavítajte do Boloňského lesíka.</p>
<p style="text-align: justify;">Paríž okrem historických stavieb,  elegantných obchodov, honosných operných scén či veľkolepých bulvárov,  prvotiednych reštaurácií ponúka i živý mestský život, bežných a  sebavedomých parížanov baviacich sa na námestiach, v zafajčených  pivničných jazzových kluboch, kde sa v kľukatých uličkách parížskej  atmosféry strieda lesk a bieda metropole, o ktorej Frederyk Chopin pred  viac ako 150 rokmi povedal: „Paríž je všetko, čo chceš!“ a stále to  platí.</p>
<p style="text-align: justify;">Z Bratislavy sa do Paríža dostanete  letecky so spoločnosťou Ryanair a nezabudnite si vziať náš Air magazine,  ktorý je distribuovaný v termináloch letiska zadarmo, nielen pre  spríjemnenie čakania na váš let.</p>
<p><em>Zdroj : Air Magazine</em></p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/pariz/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Benátky</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/benatky/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/benatky/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 12 May 2012 09:15:32 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1093</guid>
		<description><![CDATA[Máj 10, 2012 Ak sa rozhodnete navštíviť Benátky, určite si nenechajte ujsť prehliadku Baziliky sv. Marka a Dóžacieho paláca. Vnútro baziliky sv. Marka- to je prekrásna mozaiková výzdoba  z obdobia 1160 – 1200.  Chrám začali stavať už v roku 829, ale o &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/benatky/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><img class="alignleft size-full wp-image-952" title="benatky miniatura" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/benatky-miniatura.jpg" alt="" width="60" height="60" /> <em>Máj 10, 2012 </em>Ak sa rozhodnete navštíviť Benátky, určite si nenechajte ujsť  prehliadku Baziliky sv. Marka a Dóžacieho paláca. Vnútro baziliky sv.  Marka- to je prekrásna mozaiková výzdoba   z obdobia 1160 – 1200.  Chrám začali stavať už v roku 829, ale o  necelých sto rokov neskôr ho už museli opravovať po rozsiahlom požiari.   V 11. storočí dostala stavba nádhernú podobu podľa byzantského vzoru s  orientálnym nádychom.</p>
<p style="text-align: justify;">Rovnako ako celé Benátky, aj bazilika  sv. Marka je poznačená rozmanitosťou štýlov. Antické stĺpy s orientálnym  nádychom, zobrazenie výjavov zo života Márie a Ježiša na mozaikách,  alebo ústredný oltár. Jeho nadstavec Pala d‘Oro bol zhotovený v dvoch  mestách: v Konštantínopole a v Benátkach. Pod oltárom sú uložené  pozostatky sv. Marka, ktoré previezli v roku 828 benátski kupci až z  egyptskej Alexandrie.<br />
Nad hlavným vchodovým portálom dnes môžeme vidieť kópiu štvorzáprahu.  Originál je od roku 1981 umiestnený v Museo San Marco. Ide o  najznámejšie podobné zachovalé súsošie zo staroveku a jeho pôvod sa opäť  viaže ku Konštantínopolu.</p>
<p style="text-align: justify;">Dóžací palác, bývalé sídlo dóžov, teda  panovníkov mesta a republiky, stojí na mieste kde už v 9. storočí stál  pôvodný hrad. Každé z troch krídel s dĺžkou sedemdesiat metrov, z  ružového a bieleho mramoru predstavuje neuveriteľnú zmes štýlov od  gotiky po renesanciu.</p>
<p style="text-align: justify;">Po prehliadke oboch benátskych dominánt  navštívte jednu  z množstva kaviarničiek na Piazzete.  Koncerty alebo len zvuk klavíra z terasy kaviarne dopĺňa kolorit  námestia sv. Marka zľava aj sprava lemovaného nádhernými palácmi. Tieto  paláce slúžili pre správu Benátskej republiky. V jednom z nich počas  návštevy vo funkcii talianskeho kráľa pobýval aj Napoleon Bonaparte.  Očarený krásou mesta vyhlásil, že Benátky sú najkrajší salón na svete,  ktorého stropom môže byť len nebo.</p>
<p>Jozef Pálffy Autor/zdroj:<strong> </strong><a href="http://www.skrz.sk/-a15-18987---.htm">SME</a><br />
Viac: <a href="http://www.skrz.sk/benatky---mesto-pretate-kanalom-grande----a14-12148-sk.htm#ixzz1qtIgoJo7">http://www.skrz.sk/benatky—mesto-pretate-kanalom-grande—-a14-12148-sk.htm#ixzz1qtIgoJo7</a></p>
<p style="text-align: justify;">Slovenský  Danube Wings spája letecky Bratislavu s talianskymi  Benátkami. Toto  pravidelné spojenie je prevádzkované turbovrtuľovým lietadlom  ATR 72  trikrát týždenne na Letisko Marco Polo a letenky je možné si  zakúpiť na  stránkach spoločnosti už od 36 Euro jeden smer. V termináloch Letiska  Bratislava určite neprehliadnete ani stojany s naším titulom Air  magazine, ktorý vám nielen skráti svojím pútavým obsahom čakanie na váš  let, ale určite v ňom nájdete inšpirácie, kde stráviť dovolenku alebo  ktorú destináciu sa oplatí určite navštíviť priamo z Bratislavy.</p>
<p><em>Zdroj</em> Air Magazine</p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/benatky/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Rhodos</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/rhodos/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/rhodos/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 11 May 2012 09:16:29 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1097</guid>
		<description><![CDATA[Apríl 30, 2012 Rhodos je najvyhľadávanejším ostrovom súostrovia Dodekanes. Toto súostrovie tvorí 12 ostrovov a práve Rhodos je najväčším z nich. Patrí tiež k ostrovnému mostu, spájajúcemu Peloponéz s Malou Áziou. Často sa mu hovorí ostrov slnka a je najslnečnejším &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/rhodos/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><img class="alignleft size-full wp-image-944" title="rhodosmini" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/rhodosmini1.jpg" alt="" width="60" height="60" />Apríl 30, 2012 </em>Rhodos je najvyhľadávanejším ostrovom súostrovia Dodekanes. Toto  súostrovie tvorí 12 ostrovov a práve Rhodos je najväčším z nich. Patrí  tiež k ostrovnému mostu, spájajúcemu Peloponéz s Malou Áziou. Často sa  mu hovorí ostrov slnka a je najslnečnejším miestom v Európe.</p>
<p style="text-align: justify;">Pri  Rhodose sa stretáva kľudnejšie Stredozemné more s Egejským morom,  prinášajúcim západnej časti ostrova i v letných mesiacoch mierny vietor.  Povrch je dosť hornatý, ale na východnom pobreží nájdete skôr roviny.  Nájdete tu olivové a figové háje, rastú tu tiež pomarančovníky, pínie,  tymian i levanduľa. Lákadlá predstavujú okrem iného panenská príroda,  priezračné modré more, krásne pláže, množstvo historických a kultúrnych  pamiatok a prepracovaný turistický servis. Ostrov meria na dĺžku 78 km a  na šírku 30 km. Rhodos je veľmi kozmopolitný, okrem domácich Grékov tu  žije veľký počet Angličanov, Škandinávcov, Turkov a v menšom počte aj  zástupcovia iných národností, ktorým toto miesto učarovalo natoľko, že  sa tu natrvalo usídlili.</p>
<p style="text-align: justify;">Podľa  starovekej legendy je to ostrov boha Slnka Hélia. Iná legenda hovorí,  že Hélios sa zamiloval do nymfy menom Rhodos a spolu sa usadili na  ostrove, ktorý po nej boh Slnka pomenoval. V 16. stor. pred n. l.  obývali ostrov Minojci, po nich Achájci, ale najväčší rozkvet spadá do  11. stor. pred n. l., kedy ostrovu vládli Dóri. Postavili mestá Lindos,  Kamyros a Ialyssos. Rhodos bol jedným z prvých ostrovov, kam sa  rozšírilo kresťanstvo. Známy bol napríklad svojou rečníckou školou,  ktorej „absolventmi“ boli aj Gaius Julius Caesar a Cicero. V roku 1309  sem prichádza rád johanitov. Mimochodom, johaniti museli z ostrova odísť  po porážke Turkami v roku 1522 a neskôr sa usadili na ostrove Malta.  Dejiny ich dnes označujú za „maltézskych rytierov“ – najprv však boli  „rodskí“. Turecká nadvláda na čele s tureckým sultánom Sulejmanom I.  trvala takmer 400 rokov. Až v roku 1947 sa ostrov stal súčasťou  vtedajšieho gréckeho kráľovstva a dodnes je súčasťou Gréckej republiky.  Starovekým symbolom bohatého ostrova sa stal Rhódsky kolos – jeden zo  siedmich divov sveta. Rhódsky kolos bola asi 32 metrov vysoká bronzová  socha boha Hélia. Stála rozkročená na dvoch 10-metrových kamenných  podstavcoch nad prístavom hlavného mesta Rhodos a lode sa plavili popod  ňu. Socha pravdepodobne držala v ruke fakľu a slúžila ako maják. Okolo  roku 225 ju však zničilo zemetrasenie.</p>
<p><em>Zdroj</em> http://www.travel.sk/dovolenka/grecko</p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/rhodos/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Antalya</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/antalya/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/antalya/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 11 May 2012 02:19:12 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1160</guid>
		<description><![CDATA[Apríl 28, 2012 Antalya je známe letovisko ležiace pri Stredozemnom mori. Taktiež je nazývaná Tureckou riviérou a treba podotknúť, že taktiež pripomína toto známe letovisko snov. Teda, ak si pod tým predstavujete obrovské hotelové komplexy, dlhé pláže, športové vyžitie všetkého druhu &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/antalya/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><img class="alignleft size-full wp-image-890" title="Antalya_mini" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/Antalya_mini.jpg" alt="" width="60" height="60" />Apríl 28, 2012</em> Antalya je známe letovisko ležiace pri Stredozemnom mori. Taktiež je  nazývaná Tureckou riviérou a treba podotknúť, že taktiež pripomína toto známe  letovisko snov. Teda, ak si pod tým predstavujete obrovské hotelové  komplexy, dlhé pláže, športové vyžitie všetkého druhu a samozrejme aj  zaujímavé okolie. Drobnou nevýhodou je vysoká vlhkosť vzduchu a davy  turistov zo všetkých kútov sveta.</p>
<p style="text-align: justify;">Neďaleko mesta sa nachádzajú hneď 3  národné parky a samozrejme niekoľko antických pamiatok. Menujme teda  aspoň tie najzaujímavejšie. Národný park Termessos skrýva ruiny  starovekého mesta, ktoré nepokoril ani Alexander Veľký. Niet sa čomu  diviť. Kopec, do ktorého sa človek musí vyškriabať, je poriadne strmý.</p>
<p style="text-align: justify;">Národný  park  Olympos sa tiahne pozdĺž pobrežia až za letovisko Kemer. Na juhu  národného parku možno navštíviť ruiny starovekého mesta Olympos. Človeku  sa až tají dych pri pohľade na zrúcaniny v oleandrovom háji. V tesnom  susedstve starovekého mesta sa nachádza prírodná zaujímavosť s názvom  Chimera. Jedná sa o plamene, ktoré bez pričinenia horia už od dávnych  dôb medzi kameňmi.</p>
<p style="text-align: justify;">Ďalším národným parkom je Köprülü. Tu  môžete zažiť divoký rafting na rovnomennej rieke či kúpanie v krásnom  kaňone. Voda je síce ľadová, ale krásne čistá. Na mnohých miestach to  však nie je pre nezdatných plavcov, prúd je celkom silný. Doporučujeme  prenajať si nejakého miestneho sprievodcu. Miestni totiž poznajú skaly v  kaňone a tiež bezpečnú cestu, ktorá vás dovedie čo možno najďalej.</p>
<p style="text-align: justify;">Z antických pamiatok sú zaujímavé napríklad staroveké mesto Perge,  ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti Alanye, a tiež jeden z  najzachovalejších amfiteátrov, Aspendos s priľahlými zrúcaninami  starovekého mesta.</p>
<p><a href="http://turecko.orbion.cz/">http://turecko.orbion.cz</a></p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/antalya/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Thessaloniki</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/thessaloniki/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/thessaloniki/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 10 May 2012 09:16:53 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1099</guid>
		<description><![CDATA[Apríl 25, 2012  Ak budete tráviť dovolenku na Chalkidiki alebo na Olympskej riviére, nenechajte si ujsť návštevu prívetivého mesta Thessaloniki, po slovensky nazývaného Solún. Rozkladá sa okolo pobrežia širokého zálivu Thermaikos. S počtom obyvateľov cez jeden milión sú Thessaloniki druhým &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/thessaloniki/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><img class="alignleft size-full wp-image-885" title="thessaloniki 1(1)" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/thessaloniki-111.jpg" alt="" width="60" height="60" />Apríl 25, 201</em>2  Ak budete tráviť dovolenku na Chalkidiki alebo na Olympskej riviére, nenechajte si ujsť návštevu prívetivého mesta Thessaloniki, po slovensky nazývaného Solún. Rozkladá sa okolo pobrežia širokého zálivu Thermaikos. S počtom obyvateľov cez jeden milión sú Thessaloniki druhým najväčším mestom Grécka.</p>
<p style="text-align: justify;">Živé kozmopolitné mesto je považované za významné módne centrum. Na uliciach Tsimiski, Mitropoleos a v priľahlých uličkách nájdete množstvo butikov s pekným a kvalitným oblečením, topánkami a kabelkami gréckej výroby za priaznivé ceny, rovnako ako tovar slávnych svetových značiek a zlatníctva.</p>
<p style="text-align: justify;">V Thessalonikoch sa dochovalo veľa historických pamiatok pripomínajúcich rímsku nadvládu, Osmanskú ríšu aj bohaté obdobie Byzancie. Mesto bolo založené v roku 316 pred n.l. Za zakladateľa mesta je považovaný macedónsky kráľ Kassandros, ktorý mal za manželku nevlastnú sestru Alexandra Veľkého. Miestne mestské múzeum obsahuje cenné nálezy z Vergina, Pelly a Dione, teda z miest spojených s Filipom Macedónskym a jeho synom Alexandrom.</p>
<p style="text-align: justify;">V období Rímskej ríše sa mesto stalo centrom provincie Macedónsko a vďaka svojej polohe pri rímskej ceste Egnatia (dodnes sa tak nazýva hlavná tepna v Thessalonikoch) a bezpečnému prístavu sa mesto rýchlo rozvíjalo. Z rímskych čias tu zostalo niekoľko pamiatok &#8211; Galeriov oblúk, zvyšky palácov a trhovísk. Mesto udržiavalo priateľské a obchodné styky so susednými mestami a národmi &#8211; najmä Slovanmi. Bratia Konštantín a Metod, narodení v Thessalonikoch, neváhali prísť na pozvanie kniežaťa Rastislava šíriť vzdelanosť až na Slovensko.</p>
<p style="text-align: justify;">Po celé ďalšie stáročia mesto Thessaloniki rozkvitalo a bolo intelektuálnym a kultúrnym centrom oblasti. Tento rozkvet skončil okolo roku 1430 tureckou okupáciou. Mesto začalo ekonomicky znovu prosperovať až v súvislosti s príchodom židovských prisťahovalcov zo Španielska a južného Talianska. Turecká okupácia trvala až do roku 1912, nasledujúci rok potom bolo grécke Macedónsko a s ním aj jeho centrum &#8211; mesto Thessaloniki pripojené ku Grécku.</p>
<p>Zdroj: http://recko.orbion.cz</p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/thessaloniki/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Londýn</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/londyn/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/londyn/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 30 Apr 2012 09:17:57 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1101</guid>
		<description><![CDATA[Apríl 23, 2012 Londýn &#8211; hlavné mesto Veľkej Británie a pýcha všetkých Angličanov. Bolo o ňom napísané už veľa a stále je a vždy bude o čom písať. Big Ben &#8211; jeden z najslávnejších symbolov mesta oslávil prednedávnom svoje 150 &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/londyn/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><img class="alignleft size-full wp-image-858" title="Londyn Big Ben" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/Londyn-Big-Ben2.jpg" alt="" width="60" height="60" />Apríl 23, 2012</em> Londýn &#8211; hlavné mesto Veľkej Británie a pýcha všetkých Angličanov. Bolo o ňom napísané už veľa a stále je a vždy bude o čom písať. Big Ben &#8211; jeden z najslávnejších symbolov mesta oslávil prednedávnom svoje 150 narodeniny. Tento londýnsky monument stojaci priamo v strede všetkého diania, bol svedkom desiatok udalostí svetového významu. Pôvodný názov &#8211; Veža sv. Štefana (St. Stephen &#8216;s Tower)  je oveľa menej známy ako slávna prezývka Big Ben, ktorá sa vraj viaže k najväčšiemu z piatich zvonov vo vnútri hodín a ďalej k sirovi Benjaminovi Hallovi, hlavnému staviteľovi. Big Ben je neodmysliteľnou súčasťou Westminsterského paláca a budov parlamentu. Priamo tu sa tiež nachádza Westminsterské opátstvo (Westminster Abbey), kde sú pochovaní anglickí králi a kráľovné vo svojich honosných hrobkách. Len pre zaujímavosť &#8211; kráľovná Alžbeta I. hneď vedľa svojej sesternice, škótskej kráľovnej Mary Stuart, ktorú nechala popraviť.</p>
<p style="text-align: justify;">Tower of London patrí do správy britských kráľovských palácov a sídiel, hoci ide o stavbu slúžiacu skôr ako väzenie. Nie však hocijaké, medzi studenými a temnými múrmi tu našli smrť tí, ktorí sa znepáčili kráľovi, väčšinou vysoko postavení a medzi nimi aj kráľovné. Sú tu tiež uložené korunovačné klenoty, ktorých expozícia je prístupná verejnosti. Hneď vedľa Toweru je neprehliadnuteľný most &#8222;Tower Bridge&#8220;, ďalšia slávna londýnska ikona.</p>
<p style="text-align: justify;">Monumentálna Katedrála sv. Pavla je zasvätená národným hrdinom a bojovníkom, mužom, ktorým Anglicko vďačí za to, čím je dnes. Preto práve tu odpočíva aj admirál Nelson. Tu sa konala aj rozprávková svadba korunného princa Charlesa a princeznej Diany, ktorú sledoval celý svet a v poslednom čase sa tu konali slávnostné omše pri príležitosti 80. narodenín a zlatej svadby kráľovnej Alžbety II.</p>
<p style="text-align: justify;">Buckinghamský palác je oficiálna rezidencia kráľovnej a kráľovskej rodiny. Okrem slávnostných recepcií a banketov sa tu prerokúvajú štátne záležitosti, časť paláca je každoročne v určitej dobe prístupná verejnosti. Buckinghamský palác má celkom 775 miestností, z toho oficiálnych miestností prístupných verejnosti je 19. Miestnosti sú vybavené nábytkom, obrazmi a dekoratívnymi predmetmi nesmiernej ceny, všetky väčšinou patriace do kráľovských umeleckých zbierok. Palác by sa dal sám o sebe považovať za výsostnú umeleckú galériu alebo múzeum. Portréty na stenách v prízemnej hale sú stále v rovnakom poradí podľa priania kráľovnej Viktórie.</p>
<p style="text-align: justify;">Okrem historických stavieb a kráľovských palácov nám Londýn ponúka k videniu veľa aj v oblasti modernej architektúry. Mesto, ktoré je centrom obchodu, rovnako ako najväčším finančným centrom, je plné sklenených budov hodných svetovej metropoly. London Eye – vyhliadkové ruské koleso je vidieť priamo z Big Benu a  jeho návštevu môžete spojiť s príjemnou prechádzkou po brehu rieky Temže. V tejto časti Londýna je tiež veľké množstvo galérií a umeleckých výstav pod šírym nebom, známa je Tate Modern Galery. Priamo pri London Eye  je tiež Londýnske akvárium.<br />
<em> </em></p>
<p style="text-align: justify;"><em>Zdroj: <a href="http://www.cestovatel.cz/clanky">http://www.cestovatel.cz/clanky</a></em></p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/londyn/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Barcelona</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/barcelona/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/barcelona/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 29 Apr 2012 09:18:30 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1103</guid>
		<description><![CDATA[Apríl 22, 2012 Hovorí sa, že kto neprešiel najznámejšou barcelonskou promenádou La Rambla, pešou zónou medzi morom a centrom a nezostal tu aspoň 5 hodín, akoby ani nebol v Barcelone. Ulica je uznávaná za hlavnú turistickú tepnu historického centra. Vedie od &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/barcelona/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><img class="alignleft size-full wp-image-836" title="barcelonna" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/barcelonna2.jpg" alt="" width="60" height="60" />Apríl 22, 2012</em> Hovorí sa, že kto neprešiel najznámejšou barcelonskou promenádou La Rambla, pešou zónou medzi morom a centrom a nezostal tu aspoň 5 hodín, akoby ani nebol v Barcelone. Ulica je uznávaná za hlavnú turistickú tepnu historického centra. Vedie od pobrežia, tzv. olympijského prístavu, kde stojí majestátny Kolumbov stĺp a pretína staré štvrte La Ciutat Vella, Barri Gotic (gotická štvrť, ktorá má stredoveké námestia) a arabskú štvrť El Raval. Končí na hlavnom barcelonskom námestí Plaza de Catalunya. Kolumbov stĺp pripomína návrat slávneho moreplavca do Španielska po objavení Ameriky. Monument Krištofa Kolumba je vysoký 80 metrov a bol vztýčený roku 1888. Môžete sa prejsť po Place del Rei, ktorému dominuje kráľovský palác Palau Reial zo 14. storočia. V paláci sa nachádza Salo del Tinella, kde Ferdinand II. Aragónsky a Isabela I. Kastílska privítali Kolumba po jeho návrate z amerického kontinentu (1492).</p>
<p style="text-align: justify;">Po oboch stranách ulice La Rambla nájdete veľa pouličných umelcov, vystavovateľov i maliarov obrázkov. Je tu mnoho maliarov portrétov a nechýbajú ani karikaturisti, hudobníci a tanečníci. Nevšedný ráz dávajú ulici aj mnohé živé sochy. Ulica je plná hotelov, reštaurácií a kaviarní, rýchleho očerstvenia a hlavne turistov. Časť najbližšie k prístavu je umelecká, ďalšia kvetinová, doslova zaplavená stánkami s množstvom kvitnúcich kvetov v kvetináčoch i rezaných a viazaných do nádherných kytíc. Odbehnúť sa odtiaľ dá na veľké trhy so zeleninou a ovocím. Ďalšia časť ulice je venovaná malým vtákom, nájdete tu v klietkach desiatky papagájov, kanárikov, anduliek apod.</p>
<p style="text-align: justify;">Na východ od La Rambly leží prastará gotická štvrť. Táto časť mesta je považovaná za unikát. Nechajte na seba dýchať stredovek zo spletitých uličiek. Prezrite si staré domy a kamenné mestské paláce, nádvoria, veľmi staré kostoly, kaplnky, uzučké uličky, malé obchodíky aj kaviarničky. Neprehliadnite veže veľkej barcelonskej katedrály na Placa del Rei. Neďaleko nej nájdete aj hlavné turistické informácie pri paláci Palau de la Generalitat. Známou ulicou je Carrer Montcada, kde leží historická nemocnica Hospital de la Santa Creu, kláštory Sant Pau del Camp a Santa Maria de Pedralbes. Západne od turistickej triedy La Rambla žije islamská štvrť El Raval. Má úplne iný kolorit, šaty obyvateľov a ulice. Turistov je tu tiež požehnane a cez deň bezpečne. Na konci La Rambly smerom k moru neďaleko Kolumbovho stĺpu sa nachádza Museum Maritim, Námorné múzeum. Je v ňom vidieť históriu španielskeho námorníctva. Zaujme Vás obrovské množstvo modelov lodí všetkých meradiel, ako i naozajstné lode, ktorým dominuje obrovská historická veslica zaberajúca takmer tretinu plochy múzea. Sú tu ukážky oblečenia a námornej kultúry, môžete nahliadnuť alebo vojsť do jednotlivých kajút alebo do podpalubného skladu.</p>
<p style="text-align: justify;">Po celej ulici môžete natrafiť na sólového huslistu, harmonikára, žongléra, množstvo stánkov so suvenírmi, chaos a hluk 24 hodín denne.</p>
<p style="text-align: justify;"><em>Zdroj: <a href="http://www.cestovatel.cz/clanky">http://www.cestovatel.cz/clanky</a></em></p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/barcelona/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Ostrov Ischia</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/ostrov-ischia/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/ostrov-ischia/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 28 Apr 2012 09:18:57 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1105</guid>
		<description><![CDATA[Apríl 21, 2012 Ostrov Ischia je vulkanického pôvodu a nachádza sa v južnom Taliansku, len 33 km od Neapola. Ischia je jedno z najväčších termálnych miest v Európe, horúce termálne pramene sa tu využívali už v antike. Na ostrove vyviera celkom &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/ostrov-ischia/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><img class="alignleft size-full wp-image-815" title="Ischia 2(1)" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/Ischia-212.jpg" alt="" width="60" height="60" />Apríl 21, 2012</em> Ostrov Ischia je vulkanického pôvodu a nachádza sa v južnom Taliansku, len 33 km od Neapola. Ischia je jedno z najväčších termálnych miest v Európe, horúce termálne pramene sa tu využívali už v antike. Na ostrove vyviera celkom 100 týchto liečivých termálnych prameňov, ktoré Vám pomôžu od zdravotných problémov a bolestí &#8211; predovšetkým bolestí krčnej chrbtice a celého pohybového aparátu. Zmiernia reumu, vyliečia neplodnosť a srdcové choroby a dokonca pomôžu aj pri kožných ochoreniach, napr. akné alebo lupienke. Pri návšteve ostrova Ischia určite nezabudnite navštíviť aspoň jeden z mnohých termálnych parkov.</p>
<p style="text-align: justify;">Jeden z najväčších sa nachádza v romantickej zátoke Baia di Citara v oáze oleandrov, ibištekov a agávií. Jedná sa o Poseidonove záhrady. Na ploche 4500 m2 je k dispozícii celkom 22 termálnych bazénov s rôznou teplotou od 15 °C do 40 °C, niektoré sú dokonca vytesané priamo v skale &#8211; ako staré rímske kúpele. V termálnom parku nájdete aj prírodné sauny, Kneippove jazierka, reštaurácie, bary, butiky a zdravotnícke centrum, kde môžete využiť rôzne liečebné kúry: napr. inhalácie, masáže a bahenné zábaly. Doporučujeme relaxovať v termálnom parku Negombo v obci Lacco Ameno. Negombo sa rozkladá v nádhernej prírodnej zátoke San Montano s exotickou zeleňou a s krištáľovo čistým morom. Z parku je tiež úžasný výhľad na celú zátoku a iste uvítate, že ako v jedinom termálnom parku na ostrove tu nie je povinnosť nosiť kúpaciu čiapku. Ďalšie kúpele sa rozprestierajú hneď na začiatku najdlhšej pláže Maronti &#8211; termálny park Aphrodite &amp; Apollon ocenia predovšetkým nudisti, ako jediný park totiž ponúka aj nudistickú terasu. Ale ak hľadáte niečo naozaj výnimočného odporúčame navštíviť staré rímske kúpele Cavascura. Staroveké kúpele sú zabudované priamo uprostred skál a termálny kúpeľ si tu užijete v kamennej vani.</p>
<p style="text-align: justify;"><em>Zdroj: <a href="http://www.cestovatel.cz/clanky">http://www.cestovatel.cz/clanky</a></em></p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/ostrov-ischia/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Opera v Oslo</title>
		<link>http://www.airmagazine.eu/tipy/opera-v-oslo/</link>
		<comments>http://www.airmagazine.eu/tipy/opera-v-oslo/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 27 Apr 2012 09:19:24 +0000</pubDate>
		<dc:creator>aadmin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Tipy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://www.airmagazine.eu/?p=1107</guid>
		<description><![CDATA[Apríl 20, 2012 Ak navštívite Oslo, rozhodne si nenechajte ujsť prehliadku pozoruhodnej budovy Nórskej národnej opery a baletu. Ako by tá veľkolepá stavba predstavovala samo Nórsko. Vystupuje z mora podobná ľadovej kryhe. Svahovité plochy miznúce pod hladinou vytvárajú ilúziu ľadovca, ktorý &#8230; <a href="http://www.airmagazine.eu/tipy/opera-v-oslo/">Celý příspěvek <span class="meta-nav">&#8594;</span></a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p style="text-align: justify;"><em><img class="alignleft size-full wp-image-804" title="Oslo opera" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/Oslo-opera5.jpg" alt="" width="60" height="60" />Apríl 20, 2012</em> Ak navštívite Oslo, rozhodne si nenechajte ujsť prehliadku pozoruhodnej budovy Nórskej národnej opery a baletu. Ako by tá veľkolepá stavba predstavovala samo Nórsko. Vystupuje z mora podobná ľadovej kryhe. Svahovité plochy miznúce pod hladinou vytvárajú ilúziu ľadovca, ktorý steká do fjordu, a ostré hrany sklenených stien pripomínajú štíty drsných hôr. Láskavé a teplé drevo vnútri zase evokuje prívetivosť a pohostinnosť obyvateľov aj ich vycibrený vkus.</p>
<p style="text-align: justify;">Keď kráľ Harald V otvoril v roku 2008 na brehu fjordu neďaleko centra mesta nové sídlo Nórske národnej opery a baletu, jeden z najkrajších a najpozoruhodnejších operných domov na svete, dostala krajina najväčšiu kultúrnu stavbu od dokončenia katedrály Nidarosdomen v Trondheime na začiatku 14. stor. Architektonické aj konštrukčné riešenie je dielom nórskeho ateliéru Snøhetta, medzi ktorého zakladateľov patril dnes už nežijúci český architekt Martin Roubík. V roku 2009 budova získala Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru &#8211; Mies van der Rohe Award. Nízka budova z bieleho mramoru ponúka hneď 3 operné sály. Najväčšia sála pojme viac ako 1300 sediacich divákov. Má atypický tvar a dominujú jej prírodné materiály. Oslo Opera House sa rozkladá na ploche 38 500 m2, je dlhá 242 m, široká 110 m a jej strop dosahuje výšku až 54 m.</p>
<p style="text-align: justify;"><a href="http://www.zemesveta.cz/archiv">http://www.zemesveta.cz/archiv</a></p>
<p><em></em><br />
<em><img style="border: 0pt none;" title="delici_linka" src="http://www.airmagazine.eu/wp-content/uploads/2012/01/delici_linka3.jpg" alt="" width="973" height="17" /></em></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://www.airmagazine.eu/tipy/opera-v-oslo/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>

